Temný les: Vojna, ktorá sa nedá vyhrať

V Temnom lesesa Liou Cch'-Sin posunul od hard bližšie k soft sci-fi. Alebo inak – kým v Probléme troch telies hrala hlavnú úlohu fyzika a astronómia, v Temnom lese je to sociológia. Nie síce tak dôsledne ako romány Ursuly K. Le Guinovej, ktorá podobné otázky skúmala už pred viac než polstoročím, ale dostatočne na to, aby sa mimozemská invázia stala nástrojom spoločenského experimentu.

V pokračovaní sa ľudstvo pripravuje na vojnu s Trisolarmi – mimozemskou rasou, ktorá je na ceste privlastniť si našu planétu. Sú technologicky vyspelejší, ale sú strašne ďaleko a Zem má 400 rokov na to, aby sa pripravila. Mimozemšťania však zablokovali náš vedecký vývoj, takže si musíme poradiť s našou súčasnou technológiou.

O súperovi nevieme nič, len to, kedy dorazí. On o nás vie všetko a neustále počúva. Je to ako bojovať s armádou bohov. Taktiku treba vymyslieť hneď. Ale väčšine ľudstva začína byť jasné, že to nie je vojna, ktorú môžeme vyhrať. Toto je základná premisa knihy. Autor si kladie otázku, ako by sa zmenila civilizácia, ktorá vie, že jej osud je spečatený, ale zároveň má ešte dosť času na to, aby o ňom premýšľala. Čo urobí neustály tlak s jednotlivcami, s politikou, s ľudstvom? Akú cenu má individuálna sloboda v situácii, keď je ohrozené prežitie druhu? A do akej miery sú ľudia schopní spolupracovať, keď je nepriateľ vzdialený a neviditeľný?

pokračovanie recenzie nájdete na stránke Knižnej Revuee